Marcelka, ty sa môžeš pochváliť, že si reprezentovala Slovensko na majstrovstvách sveta v Spartan Race v USA. Aký je to pocit?
Super! Veľký zážitok 🙂 aj preto, že som prvýkrát v živote letela. Do lietadla som šla s malou dušičkou, že čo to spraví s mojím telom. Ale bolo to úplne v pohode. Amerika je krásna krajina. Každý deň som trénovala pri Lake Tahoe (to je v Sierra Nevade). Ľudia sú tam spokojní a pokojnejší ako u nás. Aspoň mi to tak prišlo. Pravdou je, že som nebola vo veľkom meste.
Ako sa dievča zo Svitu dostane k takejto vrcholovej udalosti?
Musela som sa nominovať, presnejšie povedané – získať nominačnú mincu. To sa mi podarilo na Spartan Beast na Donovaloch. Dobehla som ako piata v ,,elite“ vlne.
V ,,elite“ vlne? Čo je to?
Na Spartan race sa štartuje vo vlnách. Sú dva druhy vĺn: ,,open“ a ,,elite“. ,,Elite“ vlna štartuje ako prvá a je v nej asi 200 až 300 pretekárov. Prihlasujú sa do nej už zdatnejší ľudia. Je tak oveľa menšia pravdepodobnosť, že sa na prekážke stretnú štyria športovci. Výhodou ,,elite“ vlny je aj to, že prekážky nie sú ešte také zablatené, keď sa k nim dostanete.
To znamená, že aj na majstrovstvá sveta sa môže prihlásiť úplne každý?
Nie úplne. Opäť sú tam dve vlny, tiež ,,open“ a ,,elite“. Tento krát sa do ,,open“ môže prihlásiť každý. Platí sa štartovné aj ubytovanie. Do ,,elite“ vlny zase dostávajú pozvánku najlepší športovci. Tí sa tam predtým nominovali na niektorých pretekoch. Ja som sa nominovala na Donovaloch, a potom ešte šesťkrát.
Aký priebeh mali samotné preteky?
Bolo to náročné, veľa kopcov. Dĺžka trate bola 24 km a prevýšenie 1200 m. Jej povrch bol úplne iný ako na Slovensku. Kamene, prach, veľmi sa šmýkalo. Ráno na štarte fúkal nepríjemný vietor a vonku bolo len 7 stupňov. Asi najviac ma prekvapilo, že takú istú teplotu mala aj voda v nádrži, kde sme museli preplávať 200 m, bez neoprénu. Prvých 100 m som zimu necítila, neskôr mi už začali tuhnúť prsty. Po tom, ako som vybehla z vody, som sa hneď na prvej prekážke nevládala ani zachytiť. Jeden z dobrovoľníkov ma skúšal prehovárať, aby som sa na ňu vykašľala. Nakoniec sa mi ju však podarilo zdolať. Z celkového počtu 186 žien (bez rozdielu veku) som dobehla ja ako 36. v poradí, a zároveň ako najlepšia Slovenka. V ,,masters“ kategórii (od 40 rokov vyššie) som bola štvrtá. Naozaj som sa veľmi potešila, pretože všetky prekážky boli pre mňa úplne nové.
Úplne nové znamená, že doteraz si sa s nimi ešte nikdy nestretla?
Nie, nestretla, iba som ich videla na internete. V Amerike to robia tak, že keď sa rozhodnú pre nejakú novú prekážku, niekto ju natočí a ukáže, ako ju technicky zdolať. Absolvovala som ich až počas pretekov. Bola som skutočne prekvapená, ako sa mi darilo. Každá jedna zdolaná prekážka ma hnala ďalej.
Teraz trošku z iného súdka, akému športu si sa venovala predtým? Pretože určite si nevstala rovno z gauča a nevrhla sa na Spartan. Alebo áno?
Od malička som lyžovala a behala. Po škole som však začala pracovať a športu som sa venovala len rekreačne. Pretekať som začala až vtedy, keď som objavila Spartan. Prvýkrát to bolo v januári 2015. Šlo o prvý zimný Spartan Race Sprint.
A kedy prišiel tvoj prvý výraznejší úspech?
Minulý rok som dobehla celkom desiata medzi ženami v ,,open“ vlne na prvých Majstrovstvách Európy Spartan Race Beast v Tatranskej Lomnici. Neskôr nasledovala zimná trifekta, kde som v prvom preteku v ,,open“ vlne dobehla úplne prvá medzi ženami. Tam ma oslovili aj ľudia z prešovského tímu a začala som behať za nich. No a potom to bolo už 5. miesto na Spartan Beast na Donovaloch. Tie preteky boli ale hodne bojové.
Prečo bojové?
Štyri dni pred štartom na Donovaloch som si vyvrtla členok. No nenaštvalo by vás to? Štartovné som už mala zaplatené, tak som sa rozhodla aj tak pretekať.
Ako vyzerá tvoj typický tréningový týždeň?
Záleží to od toho, na akú vzdialenosť sa pripravujem. Asi dvakrát do týždňa mám posilňovanie. V lete posilňujem so svojou váhou a v zime zase so záťažou v posilňovni. Behám štyrikrát do týždňa. Mám veľmi pestré tréningy, práve preto ma to skutočne baví. Päťkrát do týždňa po tréningu idem aj plávať, konkrétne do bagroviska pri Batizovciach. Dokonca aj v zime. Absolvovala som kúpanie, keď bolo vonku -12°C a voda mala len nulu. Prípadne zájdem aj do kryokomory. To je úžasná vec, hlavne na rýchlu regeneráciu.
Ako trénuješ prekážky? Používaš pri pretekoch aj nejaký overený výstroj alebo konkrétne značky?
Chodím väčšinou na detské ihrisko, kde sú okrem iného aj preliezačky. Trénujem rúčkovanie, hrazdu, atď. Dajú sa tam vymyslieť rôzne cviky. A ,,angličáky“ môžem robiť hocikde, aj počas behu 🙂 Tenisky mám Reebok a v zime si obúvam Salomon Speedcross 4GTX. Oblečenie nosím od značky Under Armour.
A úplne na záver nám ešte prezraď, že čo pokladáš za svoju najväčšiu výzvu tohto roka?
Jednoznačne to je Ultra Beast Vechec. To znamená: 49 km, 2000 m prevýšenie a celkom 72 prekážok. Skončila som tretia celkovo medzi ženami a zároveň prvá Slovenka. Bola to ťažká trať, ale tréner mi povedal: ,,Postav sa na trať a choď svojím tempom, ja viem že si pripravená, a že to sú preteky, ale choď svojím tempom.” Mladé baby vybehli zostra a po chvíľke vyhasli. Jedna z nich bežala v kŕčoch dokonca už v prvej štvrtine pretekov. Keď som sa jej opýtala či má pri sebe magnézium, len pokrútila hlavou. Ja si vždy zodpovedne do ,,camelbacku“ nabalím potrebné veci, aby som počas pretekov nebola zaskočená. Práve to je na Spartan Race to úžasné a motivujúce – očakávanie neočakávaného!
Ďakujeme za rozhovor.