S dlhými behmi si začal dosť mladý, svoj prvý maratón si zabehol v roku 2007. To si nemal ani 20 rokov. Prečo práve dlhé behy?
Všetko to začalo pretekom, ktorý sa štartuje takmer pod oknami nášho domu. Už ako malý som mal sen tento pretek absolvovať. Tak som začal pomaličky na ňom pracovať. Možno kúsok zvláštne, že tak skoro, ale všetko predsa musí začať prvým krokom. Samozrejme prvý pretek vôbec ale vôbec nevyšiel a vytrápil som sa, a to bol asi moment, ktorý ma nakopol, že sa chcem zlepšiť. Potom ma jeden kamarát nahovoril na maratón a samozrejme som nepovedal „NIE“ a zobral som to ako výzvu. A tak som bol už pomaly v tom kolotoči. V tom období som si pobehával len tak pre dobrý pocit, nič systematické, premyslené, plánovité. Tým pádom som dlho výkonnostne stál na mieste.
Veľa bežcov hovorí, že k dlhým behom sa človek musí dopracovať postupne, “dozrieť hlavou”. Ako to bolo u Teba?
U mňa mám pocit, že som dozrel v hlave práve vďaka dlhým behom.. ☺Počas trénovania dlhého behu je v podstate bežec sám so svojimi pocitmi, problémami, má dostatok času popremýšľať, čo má v pláne robiť ďalej, čo urobil, čo bolo správne, alebo nesprávne. Niektoré situácie si vyžadujú strhnúť si ružové okuliare a pozrieť sa na daný problém reálne a opačne, niekedy je potrebné niektoré veci proste vypustiť a brať ich s nadhľadom. Nebral som beh ako tréning, proste som sa len obliekol a šiel sa vyvetrať do prírody. Začalo to hodinkou a potom postupne časom sa ten čas zvyšoval. Samozrejme ak niekto s behom začína, nie je veľmi rozumné si povedať, že chcem a že keď to dokáže sused od vedľa dokážem to aj ja, aj keď som v živote nič nerobil. Veľa ľudí si naloží hneď v prvý tréning a potom majú zlé pocity, svalovicu a ďalších behov sa boja a radšej s behom skončia. Všetko sa dá postupným navyšovaním. Ja bývam po behu vždy oddýchnutý a pozitívne nabudený.
Okrem maratónov behávaš aj desiatky a polmaratóny. Čo ťa baví najviac?
Pokiaľ som sa chcel zlepšiť a zrýchliť v maratóne, bolo potrebné aby som sa zrýchlil na kratších vzdialenostiach. Preto som začal na sebe pracovať práve na takýchto vzdialenostiach a maratón som odsunul kúsok bokom. Na tie bude stále dosť času neskôr, pokiaľ popracujem viac na rýchlosti a na kvalitných tréningoch. Dĺžka pretekov 10 km a polmaratónu mi vyhovovali, aj keď je to síce rýchle ale to sa mi na tom páčilo.
Ako si plánuješ tréningy? Ako vyzerá tvoj bežný tréningový týždeň.
Tréningy si plánujem sám. Mám už nejaké overené tréningy, ktoré mi vyhovujú a zaraďujem ich do tréningu zámerne v určitom systéme. Ťažko popísať týždeň. Záleží od toho o aký týždeň ide. Či je to týždeň v prípravnom období, predpretekovom, pretekovom. Tiež záleží na aký pretek sa pripravujem, kopcovitý, dlhší, kratší, rovinatý, v kopcoch, v teréne – trail. Snažím sa v týždni zaraďovať tréningy rýchle ale aj pomalé, kratšie ale aj dlhšie. Keďže trénujem sám snažím sa si tréningy robiť pestré a stále iné, aby som z toho neurobil nudný stereotyp. Príde mi predsa nudné robiť stále dookola to isté.
A čo strava? Máš nejaký špeciálny jedálniček?
Strava? Noo ja mam bodovú diétu – zbodnem všetko čo vidím. ☺ .. ale nie, samozrejme, že dávam pozor čo, kedy a koľko zjem. Chutí mi všetko ale s mierou. Najradšej mám ovocie, zeleninu, polievky, cestoviny a ryžu, ani nie preto, že by som držal nejakú diétu, je to skôr preto že mi to tak chutí.
Tento rok si zabehol v Anglicku polmaratón vo svojom osobáku 1:18:10. To je krásny výkon.
tomuto preteku som venoval celú zimnú prípravu. Bol to môj maličký sen dostať sa v polmaratóne pod hranicu 1:20 a chcel som preto urobiť, čo bude v mojich silách. Vedel som, že ak sa pripravím zodpovedne tak sa mi to môže podariť. Trať je síce aj s malými prevýšeniami, ale tá atmosféra popri ceste, celých 21km stojaci a fandiaci ľudia, to je úplne niečo čo vás vyburcuje a ženie vpred aj keď by ste povedali, že to už nejde. Príprava prebiehala úplne podľa plánu. Aj keď to skoré ranné vstávanie som si musel zvyknúť a niekedy mi to dalo dosť zabrať vytiahnuť sa z postele ráno o 5:30, keď je vonku vietor a „príjemných“ -10, no môj sen a cieľ bol jasný a nechcel som to vzdať a odfláknuť. Taktiež boli okolo mňa skvelí ľudia, ktorí mi fandili a držali palce. Podporu bolo veľmi cítiť a veľmi som si to vážil.
Na fotkách z pretekov Ťa vídavať často v kompresných podkolienkach. Cítiš na sebe, keď bežíš s nimi a bez nich?
Je pravda, že častokrát využívam kompresné podkolienky, návleky na lýtka alebo stehná. Využívam to z viacerých dôvodov. Ak je vonku chladnejšie, veternejšie počasie ale nie je to ani na termo dlhé oblečenie, tak využívam podkolienky. Taktiež s nimi cítim lepšiu stabilitu a spevnenie členka. Tiež ich využívam aj po pretekoch ako regeneráciu.
A teraz trochu z iného súdku. Z tvojich blogových príspevkov srší až neuveriteľný pozitivizmus. Píšeš: “Bez dobrej nálady a pozitívneho prístupu len ťažko dosiahnete kladné výsledky.” Prečo je pozitívne myslenie tak dôležité?
Podľa mňa je to všetko len o postoji človeka. Starosti ti prinesú iba ďalšie starosti. Ťažkosti do svojho života pritiahneš skôr, ako sa tam skutočne objavia. Ľudia sa zvyknú sťažovať a kaziť si náladu vecami, ktoré väčšinou nevedia ovplyvniť alebo sa v konečnom dôsledku ani nestanú. Trápia sa niečím čo ich hnevá, robí smutnými ale sú natoľko pohodlný, že neurobia nič čím by to zmenili. Netvrdím, že všetko pôjde vždy ľahko, ale ak sa chce vždy sa všetko dá a výsledok stojí za to. Ak ma niečo trápi, snažím sa to zmeniť, aby som urobil čosi s čím budem spokojný. Ak by som to preniesol na šport, tak pokiaľ by som vyrazil na tréning so zlou náladou, ako sa mi hrozne nechce, ako svieti slnko, ako fúka vietor, ako sneží, prší, je teplo, chladno, tak celý tréning budem len nadávať a vôbec si ho neužijem. V konečnom dôsledku prídem domov zničený a len demotivovaný na čo to vlastne všetko robím? Prečo by som si mal kaziť a znepríjemňovať šport tým, že sa mi nepáči počasie? Keď jednoducho len stačí sa lepšie, inak obliecť a vychutnávať si daný moment, ktorý je každý deň iný. Pokiaľ beriete život pozitívne tak začnete k sebe pozitívne situácie aj priťahovať. Je to taký kolotoč.
Čo je pre Teba najväčšou motiváciu?
Mojou motiváciou je hlavne postupne sa zlepšovať, prekonávať svoje pohodlie, plniť si moje malé sny a postupne ich spájať do veľkých. Chcem sa zdokonaľovať v tom čo robím, skúšať, testovať, posúvať tieto skúsenosti ľuďom, ktorých trénujem alebo sa na mňa obrátia o pomoc a takto im pomôcť plniť aj ich sny. Ak na nejakú otázku neviem poradiť, snažím sa nájsť odpoveď. Motivuje ma práve to, že za sebou vidím nejakú prácu. Buď moje výsledky alebo šťastných a spokojných ľudí. Ďalšia vec čo ma veľmi motivuje je príroda, keď sa vytiahnem na tréning kvôli tomu, že chcem vidieť východ slnka, západ slnka, prebehnúť sa zasneženou krajinou alebo lesom s farebným jesenným sfarbením.
“Pokiaľ nie je vaša myseľ dostatočne pripravená, nemôžete byť dôslední a sústredení na to čo chcete dosiahnuť.” Mohol by si nám to objasniť v bežeckom kontexte?
Ja som to pochopil tak, že pokiaľ je niečo čo veľmi chceme a ideme si za tým, tak sa nám to aj podarí. Pokiaľ chcem vyhrať nejaké preteky ale nič pre to neurobím, je to len o mojom chcení, ale chcenie za mňa preteky neodbehne. Pokiaľ sa to rozhodnem urobiť a som s tým aj stotožnený, pracujem na tom a som ochotný pre to urobiť maximum, je to na najlepšej ceste to aj dosiahnuť. Všetko chce svoj čas, usporiadať si myšlienky a až časom pochopíme čo vlastne chceme a čo nás robí šťastnými. Všetko je o hlave a našom postoji.
Ďakujeme za rozhovor.